Prvý krát sme sa naňho boli pozrieť, keď mal päť týždňov. Veselo sa naháňal so súrodencami a po chvíli, keď ich to unavilo, všetci postupne pospali. Monty určite sníval o naháňačke, lebo v spánku stále trhal labkami, akoby bežal.
Druhý raz sme videli Montyho, keď mal 7 týždňov. Vtedy sa definitívne rozhodlo a Monty bol náš. Prespali sme v Kladne (vďaka Hanke a Erikovi) a na druhý deň sme už išli na výstavu do Prahy (Vojanovy Sady), kde bolo vyše 60 krásnych bielych ovčiakov. Z Prahy sme sa už ponáhľali domov, aby sme sa čím skôr mohli potešiť z nového psíka celá rodina.
V našej záhrade sa MONTY hneď udomácnil a očividne sa mu tam páčilo, najmä v koprive.
Medzitým sme vstúpili aj do Miestneho kynologického klubu v Malackách a začali sme sním chodiť na cvičák. Prekážky sú jeho obľúbenou činnosťou. Plávanie a aportovanie vo vode patrí tiež k jeho obľúbeným hrám. Dnes už celkom slušne ovláda povely na poslušnosť, chodíme s ním na výstavy a pripravujeme MONTYho na skúšky.
